Viac menej nechcený príchod

Aleluja, som späť... Počkať, veď vy vlastne ani neviete, kde som bol, že? Bol som v tábore. Teraz sa niektorý z vás možno zasmejú, no je mi to jedno. Tento tábor určený pre teenegerov bol vážne super a posledný deň som sa dokonca neubránil slzám. Bol to neskutočný útek od reality. Bez Facebooku, signálu a bulváru. Len s priateľmi a dobrou atmosférou. Večerné diskotéky, bláznivé súťaže, táborák pri padajúcich hviezdach a podobne. Toto všetko sa mi vážne veľmi páčilo, cítil som sa sám sebou. Neriešil som budúcnosť, nerobil si ťažkú hlavu z maličkostí a nepresedel celý deň v pyžame. Tak nejak som prešiel aj na iné životné hodnoty a zamyslel sa sám nad sebou. Teraz ma však čaká návrat do krutej reality a posledné prázdninové dni sa budem snažiť zažiť trošku akčnejšie, kedže celé leto bolo tak nejak na h*vno. Nechcem celý deň sedieť doma a na večer si len ísť na jedno latte. To proste nie je môj štýl. Chcem mať nabitý deň plný zábavy a slnka. Keď tak nad tým rozmýšľam, veľa času mi neostáva a tým pádom sa začínam tešiť skôr na tie školské dni. Tento rok nastupujem na konzervatórium a asi idem aj na internát. Zo začiatku som váhal, ale teraz naozaj viem, že sa chcem osamostatniť od rodičov a tak či tak s nimi poslednú dobu moc dobre nevychádzam. Som naozaj pripravený? To sa uvidí. 

"Oblečený v teplom šále a novom kabáte som sa po osvetlenej ulici veľkomesta vracal s kávou a knihami na internát." Dúfajme, že takto umelecky nabitú vetu tu budete onedlho môcť čítať.  ;D